Ako sa emitujú kamenné peniaze

Kamenné peniaze z Yapu vlastne nie sú z Yapu. Vyrábali sa 600 kilometrov ďaleko, na ostrove Palau, kde sa vo vápencovom lome vylomili kamenné bloky. Tie sa potom otesávali do požadovanej veľkosti, nakladali na malé plte ťahané člnmi s plachtou a prepravovali cez nebezpečné more na Yap. Ak vidíte obdobu so zlatom, ktoré sa namáhavo dobýva v kilometrových hĺbkach pod zemou, nemýlite sa. Veci sú vzácne preto, lebo sa nezískavajú ľahko.

peníze.jpg

Expedície za novými peniazmi
Musel vždy schváliť náčelník dediny. Ten si za organizáciu výpravy ponechal všetky veľké kamene a 40% menších. Veľmi podobný pomer sa uplatňoval aj pri zdaňovaní výnosov z poľnohospodárstva. Náčelníci na Yape tak fungovali ako centrálni bankári a ministri financií. Výprav sa v 19. storočí zúčastňovalo až 400 mužov, t.j. 10% práceschopného mužského obyvateľstva. Prvé peniaze začali ťažiť a opracúvať niekedy v 16. storočí. „Emisná aktivita“ skončila začiatkom 20. storočia po príchode nemeckých kolonizátorov.
Kameň proti inflácii
Kamenné peniaze sa na prvý pohľad môžu zdať podobné iným primitívnym formám platidiel, ako napríklad mušličky u Indiánov, či kúsky železnej hrivny a kúsky plátna u starých Slovanov (od slova plátno sa vyvinulo aj sloveso platiť). Monetarizácia ekonomiky na Yape však zašla o niečo ďalej. Na rozdiel od mušličiek, korálikov, železných hrivien a kúskov plátna nemajú kamenné peniaze žiadne iné praktické použitie a slúžia výlučne ako prostriedok výmeny.

bohatství.jpg

Kúpna sila jednotlivých kameňov
Nezávisí len na veľkosti, ale aj na ich príbehu a imidži. Niektoré kamene majú vlastné mená podľa náčelníka, ktorý viedol výpravu alebo podľa kanoe, ktoré ťahalo plť s nákladom peňazí. Najviac sú cenené staré kamene, ktoré vytesali veľkí náčelníci za použitia dlát z muší a ktoré sa na Yap dopravili dobrodružným spôsobom na plti vlečenej za kanoe. Úplne najdrahšie sú kamene, pri ktorých doprave zahynulo veľa ľudí.
Koncom 19. storočia
Stroskotal na Yape americký námorník David O’Keefe. Prežil na ňom určitý čas a oboznámil sa s kultúrou ostrova. Neskôr sa na ostrov vrátil s vlastným škunerom. Začal ťažiť a opracúvať na Palau kamenné peniaze vo veľkom množstve a vymieňať ich na Yape za kopru z kokosových orechov. Počet kamenných peňazí na Yape sa tak zvýšil z pár desiatok kusov na viac ako 13 tisíc. Napodiv však nedošlo k inflácii. Ostrovania si pôvodné kamenné peniaze cenili omnoho viac ako O’Keefeho kamene opracované železnými nástrojmi. Aj my si dnes viac ceníme originál od Rembrandta ako jeho modernú kópiu.